registrácia: 9.30 h
workshop: 10.00 h – 17.00 h
vstupné: 20 Eur (pre členov Anténa zadarmo, pridružení 50% zľava)
Stanica Žilina-Záriečie, Žilina
kapacita workshopu: 25 ľudí
registrácia tu: https://forms.gle/riqHo5tbcsE5pLRH6
Ako prevádzkovať kultúrne priestory tak, aby mali čo najmenšie možné dopady na lokálne aj globálne životné prostredie? Ako vzdelávať a motivovať ich používateľov aj komunity, aby sa stali ich aktívnou súčasťou? Ako nakladať s udržateľnosťou na kultúrnych podujatiach a ako sa vyrovnávať s neúspechmi v týchto snaženiach?
Ako si uvedomovať dopady našich aktivít a lepšie sa rozhodovať, čo urobíme (nabudúce) inak? Čo všetko sa skrýva za slovom udržateľnosť a čo pre ňu znamenajú pojmy ako cirkularita, biodiverzita či regenerácia? Ďalší zo série praktických workshopov tentoraz na tému udržateľnej prevádzky a zveľaďovania fyzických priestorov.
Martin Šichman
Architekt a vynálezca venujúci sa ekologickej architektúre a energetike. Jedným zo základných princípov jeho tvorby je, že fyzikálne alebo prírodné deje vedú návrh k prirodzeným estetickým kvalitám a zaujímavejším priestorovým riešeniam. Zapojením fyzikálnych dejov do fungovania budov sa tak snaží o zlepšenie kvality obytného prostredia a zníženie negatívnych ekologických následkov. Jeho činnosť zahŕňa navrhovanie rodinných domov, výstavníctvo a pedagogickú činnosť. Hľadanie udržateľných riešení ho doviedlo k vynálezu kyvadlovej vodnej elektrárne SPEARhydro, ktorú momentálne vyvíja v spoločnosti archee a v roku 2021 za ňu získal Národnú cenu za dizajn v kategórii Nové horizonty. Študoval striedavo na Fakulte architektúry STU a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Medzi jeho najznámejšie projekty patrí rodinný dom Slamák, na ktorom pracoval v ateliéri Oximoron, alebo pavilón Mobius, ktorý bol súčasťou jeho pedagogickej činnosti na pražskom ARCHIPe. Bratislavskej Nadácii Cvernovka pomáha so zavádzaním opatrení na zníženie energetickej spotreby v rámci platformy EkoBoard.
Juraj Hariš
Architekt venujúci sa regeneratívnym postupom v architektúre a zapájaniu komunít aj jednotlivcov do ich prevádzky a používania. Jeho krédom je: „Zrecyklovať a zregenerovať sa dá všetko. Všetko. Len si musíte dať tú prácu a pred tým, než sa vydáte na cestu, sa vyšplháte na strom, aby ste videli, kadiaľ sa dá kráčať.“ V roku 2016 vyštudoval na Fakulte architektúry STU. Počas školy aj po nej pôsobil v architektonickom ateliéri 2021. Spoluzakladal v Novej Cvernovke platformu Drž huby venujúcu sa urban farmingu húb s cieľom vývoja nových materiálov založených na hubovom micéliu. V roku 2020 získal spolu s kolektívom Cenu Nadácie Tatra Banky za umenie v kategórii Mladý tvorca za návrh a realizáciu komunitného projektu Suť na park – Suťomlat. Projekt bol založený na lokálnej upcyklácii stavebnej sute na materiál suťomlat, ktorý sa použil na realizáciu vodozádržných mlatových chodníkov a pochôdznych plôch v Parku pod Palmou v areáli Novej Cvernovky. Pochádza z Brvništa pri Považskej Bystrici a momentálne pracuje ako koordinátor rozvoja a environmentálno-komunitných aktivít v Novej Cvernovke.
Boris Meluš
Spoluzakladateľ Nadácie Cvernovka, pôvodne dizajnér venujúci sa komunikačnému a výstavnému dizajnu a udržateľnej architektúre v ateliéri Oximoron. V roku 2016 získal Národnú cenu za komunikačný dizajn za edíciu kníh Rudolfa Slobodu. Okrem občasného kurátorovania a organizácii výstav (NCD 2020, volba2050.world, Diktát Bruselu, Železo Zamat Nožnice) sa krátko venoval aj pedagogickej činnosti (VŠVU). Momentálne pôsobí najmä ako kultúrny „developer“ a manažér v Novej Cvernovke. Má na starosti koordináciu dlhodobého rozvoja kampusu Nová Cvernovka a spolu s ostatnými nastavuje strategické smerovanie Nadácie Cvernovka. Študoval v Prahe (UMPRUM), Haagu (KABK) a Bratislave (VŠVU). Žil v Mexiku a Nórsku.
Projekt z verejných zdrojov podporil hlavný partner Fond na podporu umenia.
